Francúzi a Taliani sú nepolepšiteľní. Podľa prieskumu naďalej nepovažujú zabezpečenie na dôchodok za svoju osobnú prioritu. Taliani sa spoliehajú najmä na rodinu. Obyvatelia všetkých skúmaných krajín, okrem Nemecka, si ale problém s peniazmi na dôchodku uvedomujú.
Ľudia rôznych generácií na celom svete sa obávajú o svoje finančné zabezpečenie v starobe a domnievajú sa, že po odchode do dôchodku budú musieť znížiť svoju životnú úroveň. Štúdia „Zabezpečenie, dôvera a solidarita,“ ktorú vypracovali v skupine Allianz pre Berlínske demografické fórum uvádza, že dôvera vo verejné dôchodkové systémy je nízka.
Štúdia skúma rôzne pohľady mladšej (vo veku 30 – 45) aj staršej generácie (vo veku 60 – 75) na starnutie a dôchodok v rôznych fázach demografického vývoja. Štúdia sa zameriava na otázku, ako sa ľudia pripravujú na odchod do dôchodku a aké faktory ovplyvňujú ich pocit bezpečia.
Vlastné úspory? Rodina?
Najviditeľnejším rozdielom medzi generáciami v rôznych krajinách je ich pohľad na budúcnosť. V Japonsku a vo Francúzsku sú obe vekové skupiny pesimistické. Pri úvahách o ich očakávaniach na nasledujúcich desať rokov, iba štyri percentá Japoncov vo veku 30 až 45 rokov odpovedali optimisticky. Naopak, v Malajzii má až 60 percent oboch generácií pozitívne očakávania do budúcnosti.
Pri otázke, aké okolnosti v živote zabezpečia istoty, bola najfrekventovanejšou odpoveď „peniaze a úspory“, a to v oboch vekových skupinách. V Japonsku tak odpovedalo 65 percent obyvateľov a v Malajzii viac ako 74 percent. V krajinách ako je Turecko a Taliansko, je zas najdôležitejšia rodina. Väčšina mladých účastníkov štúdie v každej krajine, okrem Nemecka, si myslí, že nemajú dostatok peňazí na zabezpečenie sa počas dôchodku.
Pozitívne však je, že ľudia si uvedomujú, že treba čo najskôr začať šetriť. Je to evidentné najmä v Malajzii, Japonsku, Turecku a Nemecku. „Naopak, mladí ľudia vo Francúzsku a Taliansku nepovažujú sporenie za najdôležitejšie. Zdá sa teda, že nemajú reálny pohľad na ich budúce príjmy v dôchodkovom veku,“ hovorí Brigitte Miksa, expertka na dôchodkové systémy v skupine Allianz.
Nároky seniorov rastú
Mnoho ľudí v dôchodkovom veku chce zostať aktívnych, má záujem o dobrovoľníctvo alebo cestovanie. S dlhším životom sa úmerne rozširujú naše životné vyhliadky a očakávania. „Stredná dĺžka života sa posúva. V mnohých krajinách sú očakávania a vyhliadky šesťdesiatnikov rovnaké, aké mali päťdesiatnici uprostred minulého storočia. Dalo by sa povedať, že dnešní šesťdesiatnici sú na tom tak, ako kedysi päťdesiatnici,“ dopĺňa odborníčka.
Zvyšovanie veku spoločnosti viedlo k niekoľkým dôchodkovým reformám s cieľom znížiť záťaž na systémy sociálneho zabezpečenia. „Napriek tomu je alarmujúce, že ľudia majú skeptický pohľad na zabezpečenie finančných rezerv. Vlády krajín musia systematicky pracovať na efektivite poskytovania dôchodkových programov a optimalizovať kombináciu príjmov na dôchodku,“ dodáva Miksa.
Storočných bude viac
V období klesajúcej pôrodnosti a rastúcej dĺžky života sa zvyšuje tlak na systémy sociálneho zabezpečenia. Čím je väčší počet ľudí v dôchodkovom veku, ktorých treba podporovať, tým väčšia zodpovednosť je na pleciach mladšej generácie. V súčasnosti na Slovensku na jedného dôchodcu zarába 1,6 pracujúcich. V roku 2040 sa pomer vyrovná a v roku 2060 môže na jedného dôchodcu prispievať už len 0,74 pracujúceho.
Celkovo v SR žijú približne tri stovky ľudí, ktorí už oslávili 100. narodeniny. Do roku 2060 by sa však mal počet storočných zvýšiť až desaťnásobne. Podľa štatistického úradu Slovenskej republiky významne narastá počet ľudí vo vyššom veku s vysokoškolským vzdelaním. Skupinou, ktorá má najvyššiu šancu žiť dlhšie ako sto rokov, sú práve ženy s vyšším vzdelaním a dobrou životosprávou. V roku 2050 bude na svete približne 3,2 milióna storočných ľudí. Vo vyspelých krajinách má až každé druhé dieťa šancu, že sa dožije viac ako sto rokov.
Najperspektívnejší dôchodkový systém má Austrália
Allianz hodnotil i dôchodkové systémy v jednotlivých krajinách. Reformy v nich prebiehajú rôzne. Index dôchodkovej udržateľnosti, ktorý zostavila táto poisťovacia spoločnosť, analyzuje a porovnáva krajiny s cieľom zostaviť z nich rebríček podľa udržateľnosti dôchodkových systémov.
Najhoršie z aktuálneho hodnotenia vyšlo Thajsko, Brazília a Japonsko. Naopak najlepšiu perspektívu majú penzijné systémy v Austrálii, Švédsku a na Novom Zélande. Hneď za nimi nasledujú: Nórsko, Holandsko a Dánsko.
Autorka štúdie Renate Finke hovorí, „dobré umiestnenie v rebríčku neznamená štedré penzie, ale ukazuje, že dôchodkový systém krajiny bude schopný čeliť nepriaznivej demografii.“ Na dno rebríčka posunuli krajiny rôzne dôvody. Thajsko má napríklad extrémne nízky vek odchodu do dôchodku a krajina strane veľmi rýchlo. To, že sa táto hrozba neriešila, pravdepodobne spôsobili iné akútne problémy krajiny ako následky katastrofálnych povodní alebo politické turbulencie.
Japonsko je príliš staré
Brazílska populácia tiež starne veľmi rýchlo a jej dôchodkový systém má vysokú mieru náhrady, ktorá je tiež sprevádzaná skorým odchodom do dôchodku. V dlhodobom horizonte je takýto systém neudržateľný. Japonsko kleslo do dolnej časti rebríčka pre vysoký priemerný vek obyvateľov a vysoké zadlženie. S ohľadom na tieto fakty, je jeho penzijný systém veľmi drahý a vyžaduje si reformu
Kľúčovým hodnotiacim kritériom štúdie je záťaž, ktorú kladú výdavky na penzie na verejné financie krajiny. Najlepšie krajiny obstáli dobre preto, že ich dôchodkové systémy sa opierajú od dva piliere. Benefitujú zo silných penzijných fondov. Švédsko a Nórsko sa okrem toho tešia i z relatívne slušnej situácie vo verejných financiách. Nórska má i vysoký vek odchodu do dôchodku a relatívne mladú populáciu. Slovensko sa ale umiestnilo v rebríčku až v spodnej časti. Bližšie vysvetlenie Allianz neuvádza, no hodnotenie je najhoršie z krajín V4.
Dve piliere
Grécko, ktoré sa v predchádzajúcom roku umiestnilo zle, si zlepšilo postavenie vďaka drastickým reformám naordinovaným Medzinárodným menovým fondom a ECB. Krajina skresala penzijné výdavky. No stále má pred sebou výzvy, keďže jeho verejný dlh je stále vysoký a vek populácie vysoký. V strednej časti hodnotenia sú krajiny, ktoré už začali pracovať na reforme penzijného systému ale i tie, ktoré to len čaká.
Viaceré reformy začaté v ostatných rokoch sa zameriavali najmä na mieru náhrady. Krajiny ako USA, Austrália, Veľká Británia a Írsko majú penzijný systém, kde verejný dôchodkový pilier kryje len základné potreby s cieľom predísť chudobe penzistov. Všetky ostatné potreby má kryť fondové financovanie. Systém v kontinentálnej Európe, najmä v Taliansku, Španielsku, Francúzsku a Grécku, je oveľa štedrejší.
Zdroj: Investujeme.sk
