Čo by ste mali pri rozhodovaní o druhom a prvom pilieri vedieť

Brány druhého piliera sa uzatvoria v utorok 16. júna. Pondelkom je teda posledným dňom, kedy možno zo súkromnej časti penzijného systému vystúpiť a vrátiť sa do priebežného systému, alebo naopak do druhého piliera vstúpiť. Viacerí si určite nechali toto rozhodnutie na poslednú chvíľu. Prinášame im teda niekoľko základných údajov o tendenciách, ktoré slovenský dôchodkový systém čakajú. 

V akom stave je dôchodkový systém na Slovensku dnes? Treba povedať, že najlepšom, ako dlhé roky v budúcnosti nebude. Keď sa pozrieme na rozloženie populácie podľa veku vidíme, že dnes sú najsilnejšie ročníky v produktívnom veku, okolo tridsiatky. Ide o takzvanú generáciu husákových detí, ktorá je demografickým fenoménom Slovenska. Tak ako tieto deti kládli pred 20 rokmi veľké nároky na kapacitu školskej prípravy a stoja dnes pri zariaďovaní si domácnosti za súčasným hypotekárnym boom. Tak isto ale budú klásť v rokoch, keď sa dostanú do dôchodku, vysoké nároky na dôchodkový systém. Počet dôchodcov sa násobne zvýši.

Na druhej strane počet pracujúcich klesne. Silnú generáciu totiž nebude mať kto nahradiť. Vidno to na počet už narodených detí a i počte pôrodov. Podobný problém s pôrodnosťou majú i v západnej Európe. Tam je však situácia lepšia v tom, že klesajúci počet domáceho obyvateľstva nahrádza silná vlna prisťahovalectva. Z tohto trendu ťaží i USA, ktoré má lepšiu štruktúru práceschopného obyvateľstva ako Európa. Na Slovensku tomu tak nie je. Imigranti sa na Slovensku neusádzajú.

vekova-struktura

„Dnes je na tom Slovensko v pomere medzi aktívnou populáciou a dôchodcami najlepšie v Európe,“ konštatuje analytik VÚB banky Zdenko Štefanides. „No už o dve generácie na tom bude naopak najhoršie,“ dodáva.

Čo tieto trendy znamenajú pre ekonomiku? Paradoxom je, že hoci sme na tom v pomere pracujúcich a dôchodcov dobre, Sociálna poisťovňa je dlhodobo stratová. Nedokáže teda z prijatých sociálnych odvodov hradiť vyplácané dôchodky. Pomáhať jej musí štát cez dotácie zo štátneho rozpočtu. Minulý rok tak poisťovňa prijala 900 mil. eur. Nie je pritom pravda, že deficit spôsobuje to, že v systéme chýbajú peniaze tých, ktorí odišli do druhého piliera a sporia si na svojich vlastných účtoch. Tento výpadok predstavoval vlani len 460 mil. eur. Zvyšok, teda druhú polovicu štátnej dotácie, predstavuje manko, ktoré poisťovni vzniká zo v súčasnosti nastavenej úrovne vyplácaných dôchodkov. Inými slovami, Sociálna poisťovňa už dnes na dôchodky, ktoré vypláca, nemá.

„Ak sa dôchodkový systém nebude zásadne reformovať, Slovensku hrozí už o tri volebné obdobia krach,“ hovorí analytik VÚB. K tomuto záveru prišla i Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Dnes prvý pilier zohľadňuje i zásluhovosť, takže vyšší dôchodok majú tí, ktorí zarábali viac a naopak menší tí, s nižším platom. Vyzerá to ale tak, že tento rozmer sa zo štátnych dôchodkov začne v budúcnosti vytrácať. Stanú sa len sociálnou dávkou bez veľkých vzájomných rozdielov, slúžiacou len na základné prežitie.

Je viacero možností, ako tento trend zvrátiť. Jednou je prijímanie utečencov zo zahraničia. Tomu sa však Slovensko, i pri súčasnom nápore na hraniciach schengenského priestoru, bráni. Ďalšou možnosťou je vyberať si prisťahovalcov z kultúrne bližších krajín, „napríklad z Ukrajiny,“ uvádza Z. Štefanides. Takto dnes získava kvalifikovanú a vzdelanú pracovnú silu zo Slovenska napríklad Česko. Ďalším potenciálom je využitie rómskej menšiny. Veľká časť z nej neprináša dnes pre spoločné financie žiadne prínosy, naopak predstavuje záťaž. Ak by sa podarilo zaradiť túto menšinu do produktívneho procesu, získalo by Slovensko náboj pre ďalší rozvoj. „To je však dlhodobý proces a musela by sa tomu začať niektorá vláda venovať s perspektívou dlhšou ako jedno volebné obdobie,“ myslí si Z. Štefanides. Ďalšou možnosťou je zvýšenie odvodov a daní z práce. Už dnes je ale patrí odvodové zaťaženie Slovákov medzi tie vyššie v Európe.

Ak v týchto oblastiach nepríde k dramatickým zmenám je dôchodkový systém Slovenska v dlhodobom horizonte neudržateľný. „Už nikdy nebude viac prispievateľov do priebežného systému ako teraz a to čo nastane potom, keď sa pomer medzi prispievateľmi a poberateľmi otočí, bude katastrofa. Nebude na nás mať kto pracovať. Dnešný priebežný dôchodkový pilier je postavený na princípe pyramídy,“ konštatuje analytik VÚB. Jedinou úľavou pre verejný dôchodkový systém je preto podľa neho druhý pilier a podpora tretieho piliera. Cieľom vlády by malo byť snažiť sa postaviť obyvateľov čo najviac na vlastné nohy.

Aké demografické zmeny čakajú Slovákov do roku 2060:

  • Počet ľudí vo veku na 65 rokov zdvojnásobí. Viac ako 80 ich bude mať až štvornásobne viac ako teraz.
  • Počet obyvateľov sa zmenší z 5,4 milióna na 4,6 milióna.
  • Veľkosť pracovnej sily klesne z 2,7 milióna až o jeden milión
  • Počet pracujúcich na jedného dôchodcu klesne z terajších 1,75 na 0,98
  • Priemerný vek mužov vzrastie až o takmer desať rokov na 82 rokov. U žien to bude o 7,5 roku a dosiahne na 87 rokov. Stále to však bude menej ako priemer EÚ.
  • Dnes je priemerná pôrodnosť 1,34 na jednu ženu. Do roku 2060 by sa to mohlo mierne zvýšiť na 1,53. Priemer EÚ je dnes 1,59 a v roku 2060 by to mohlo byť 1,76.
  • Veková štruktúra Slovenska sa začne podobať Japonsku i so súvisiacou premenou hospodárstva na takzvanú sivovlasú ekonomiku.

prijmy-a-vydavky-na-socialny-system

Článok prevzatý zo stránky www.investujeme.sk

Zdieľať:

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on pinterest
Pinterest
Share on linkedin
LinkedIn

Najnovšie články

Get The Latest Updates

Subscribe To Our Weekly Newsletter

No spam, notifications only about new products, updates.

Kategórie

Partneri

Scroll to Top